Za posledný rok sa pojmy ako umelá inteligencia, AI či artificial intelligence čoraz viac objavujú medzi širokou verejnosťou. Koncept umelej inteligencie pritom poznáme už vyše polstoročie. Hoci za tento čas prešlo AI míľovými krokmi, jeho základný princíp zostáva rovnaký. Nie všetkým však môže byť jasné, čo umelá inteligencia predstavuje, aké typy existujú a aké sú výhody a nevýhody umelej inteligencie. Na tieto oblasti sa pozrieme v tomto článku.

čo je umelá inteligencia

Zdroj: shutterstock.com

Čo je umelá inteligencia a ako funguje?

Umelá inteligencia, respektíve AI je oblasť, ktorá sa zameriava na vytváranie počítačových systémov a programov schopných vykonávať úlohy, ktoré bežne vyžadujú ľudskú inteligenciu. To znamená, že tieto systémy dokážu myslieť, učiť sa a prispôsobovať sa novým situáciám podobne ako ľudia. Dnešné AI systémy sú založené na strojovom učení, čo znamená, že sa dokážu ďalej učiť a zlepšovať svoju funkčnosť prostredníctvom skúseností a množstva dát, ktoré postupne získavajú. Systémy sa tak dokážu naučiť rozoznávať komplikované vzorce a predikovať výsledky na základe dát, ktoré dostanú.

AI systémy používajú rôzne metódy na spracovanie a analýzu veľkých množstiev dát, ako sú strojové učenie a neurónové siete. Tieto techniky systémom umožňujú neustále sa zlepšovať a prispôsobovať sa novým údajom a situáciám. V našom každodennom živote sa s umelou inteligenciou stretávame na rôznych miestach, hoci si to možno na prvý pohľad neuvedomujeme. Napríklad, hlasoví asistenti na našich smartfónoch, ako sú Siri alebo Alexa, používajú AI na rozoznávanie a porozumenie hlasovým príkazom. Online obchody zase využívajú istý typ AI na odporúčanie produktov na základe našich predchádzajúcich nákupov a preferencií. Tieto obchody často disponujú aj chatbotom, čo je ďalším z nástrojov AI. Inteligentné systémy nájdeme aj v oblasti dopravy, kde autá využívajú umelú inteligenciu na autonómnu jazdu.

siri

Zdroj: shutterstock.com

Hlavným cieľom umelej inteligencie je vytvárať systémy, ktoré sú nielen efektívne a presné, ale v ideálnom prípade spolupracujú s ľuďmi a pomáhajú im v riešení rôznych problémov. Celá oblasť pracuje na dvoch hlavných pilieroch, a to adaptabilite (zlepšovanie výkonu a výstupov učením sa) a autonómii (nezávislé vykonávanie úloh). AI tak má potenciál uľahčiť nám mnohé aspekty fungovania, či už ide o zdravotníctvo, priemysel, finančníctvo, bezpečnosť, zábavu alebo aj tie najzákladnejšie dennodenné úlohy.

Slabá vs. Silná umelá inteligencia

Slabá umelá inteligencia (Weak AI)

Väčšina z vyššie spomenutých úloh, na ktoré dnes AI využívame, patria medzi takzvanú weak, teda slabú AI. Artificial narrow intelligence (ANI), ako tento typ inteligencie niekedy označujeme, sa zameriava na vykonávanie konkrétnych úloh. Názov slabá AI preto môže byť troška zavádzajúci, keďže na tomto type AI pri bežnom používaní niet veľa slabých miest. Ako sme spomínali, tento typ AI reprezentujú napríklad Siri od Apple, Alexa od Amazonu alebo autonómne vozidlá.

Silná umelá inteligencia (Strong AI)

Strong AI môžete niekedy nájsť aj pod názvami artificial general intelligence (AGI) a artificial superintelligence (ASI). Aktuálne ide stále o sféru, ku ktorej sa chcú vývojári dopracovať. V stave silnej AI by bola schopná pochopiť, správať sa a vykonávať zadané úlohy bezchybne a po prvom vysvetlení rozoznať dané vzory a aplikovať svoje znalosti pre nové úlohy. V štádiu superintelligence by už mala umelá inteligencia vykonávať úlohy rýchlejšie a účinnejšie než človek, čo ľudstvo posunie bližšie k ďalšej technologickej revolúcii.

4 typy umelej inteligencie

Detailnejšie rozdelenie typov AI. Zdroj: litmus.com

Výhody a nevýhody AI

Ako väčšina technológií, aj oblasť AI má viacero výhod, ale aj menej pozitívnych súčastí. Čoraz väčšiu adopciu nástrojov AI by sme mohli prirovnať k príchodu osobných počítačov či internetu. Aj tie najskôr spôsobili medzi bežnými ľuďmi skepsu až strach, no dnes tvoria takmer neoddeliteľnú súčasť každodenného života. To isté sa spája aj s umelou inteligenciou. Preto si predstavíme zopár výhod a nevýhod, ktoré sa s rozšírením AI vynárajú.

Výhody AI

  • Automatizácia a zefektívnenie procesov
  • Presnosť výsledkov
  • Neustále učenie sa a zlepšovanie výsledkov
  • Rozšírenie ľudských schopností

Nevýhody AI

  • Bezpečnostné riziká v oblasti kontroly AI
  • Etické a právne otázky pri potenciálnom zneužití osobných údajov
  • Funkčná závislosť na nástrojoch umelej inteligencie
  • Množstvo pracovných pozícií sa stane ľahko nahraditeľnými

Najznámejšie nástroje umelej inteligencie

Medzi najznámejšie AI nástroje dnes patrí napríklad ChatGPT (pokročilý chatbot) či Dall-E (tvorba obrázkov) od spoločnosti OpenAI. Svoju verziu AI predstavila aj spoločnosť Google s jej Gemini. Pokročilý ekosystém ponúka tiež Character.io. Na kontrolu pravopisu a dokonca tvorbu nového textu môžete využiť Quillbot, na tvorbu obrázkov a rozvoj ľudskej predstavivosti slúži Midjourney. Momentálne však existujú stovky ďalších viac či menej rozvinutých inštrumentov umelej inteligencie, pričom ich počet sa bude v nasledujúcich mesiacoch a rokoch rapídne zvyšovať. Keďže sa AI až teraz dostala do štádia, keď má dostatok dostupných dát na fungovanie, môžeme očakávať aj rapídny nárast jej schopností a využiteľnosti.

Čo je umelá inteligencia a ako funguje – záver

Umelá inteligencia (AI) sa stáva čoraz populárnejšou témou. Hoci koncept AI poznáme už od 50. rokov minulého storočia, jeho základný princíp zostáva rovnaký – vytvárať strojové systémy schopné vykonávať úlohy, ktoré bežne vyžadujú ľudskú inteligenciu. V každodennom živote AI nájdeme v hlasových asistentoch, online obchodoch či autonómnych vozidlách, no najväčšiu popularitu si oblasť získala rozšírením nástroja ChatGPT. Vzhľadom na nesporné výhody môže AI už čoskoro spôsobiť novú technologickú revolúciu, podobnú príchodu internetu alebo smartfónov.

Prečítajte si tiež

Referencie

  • https://www.ibm.com/topics/artificial-intelligence
  • https://www.coursera.org/articles/what-is-artificial-intelligence
  • https://openai.com/
  • https://gemini.google.com/app